Aké pracovné postupy bude spoločnosť využívať v budúcnosti?

Aj keď nové pracovné postupy v poslednom čase zažívajú prudký rozmach a sú len pokračovaním dlhého procesu reflexie spoločností. Dlho hľadajú najlepší spôsob skĺbenia flexibility a produktivity prostredníctvom vyváženia očakávaní a snáh zamestnancov s tlakom na realizáciu.

startup-3267505_1920-1024x683

Nové spôsoby práce: Evidentné uznanie od zamestnancov

Aj keď nové spôsoby práce museli byť v niektorých prípadoch zavedené ako naliehavé, napriek tomu reagujú na požiadavku veľkej väčšiny zamestnancov, ktorí už dlho volajú po zmene. Podľa prieskumu z novembra 2020, ktorý realizovala spoločnosť Avaya v spolupráci so spoločnosťou na analýzu dát Davies Hickman Partners, 83 % zamestnancov má pocit, že na dosiahnutie produktivity sa nemusia nachádzať v kancelárii.

Podľa  prieskumu Eurofondu zo septembra 2020 je 78 % zamestnancov v Európe naklonených občasnej práci na diaľku, striedaniu medzi domácim a prezenčným spôsobom práce. Zdá sa, že trend smerom k polokočovnej práci naozaj prebieha a je úspešný.

Nedávne poznatky nás utvrdili, že tieto nové spôsoby práce sú vhodné pre väčšinu pracovných pozícií. Zamestnanci by len ťažko dokázali pochopiť potrebu návratu do minulosti, keďže dôkazy jasne hovoria, že určité úlohy alebo poverenia je teraz možné vykonávať na diaľku s rovnakou účinnosťou, pričom už nemusia nevyhnutne predstavovať potrebu cestovania.

Nové spôsoby práce pod drobnohľadom

Nové spôsoby práce vyzdvihnú hybridizáciu a neustále prispôsobovanie pracovísk. Netreba ani dodávať, že budú primárne reagovať na ekonomickosť znižovania nákladov. Súčasne však ponúknu nový prístup k práci, ktorý je paradoxne kolaboratívnejší, než bežné prezenčné pracovné prostredie. Za posledné roky sa objavili rôzne formy práce, ktoré stanovia tempo firemného života na mnoho rokov dopredu.

Teleworking alebo práca na diaľku

Ide o kočovný spôsob práce, pri ktorom zamestnanci vykonávajú svoje úlohy z domu alebo iného miesta. Predpokladom je však prístup k potrebným technológiám (internetové pripojenie, e-mail, pracovný softvér, zdieľané dokumenty atď.). Predpoklady práce na diaľku definuje zamestnávateľ a medzi jednotlivými spoločnosťami sa líšia (počet dní, harmonogram, porady s vedúcim atď.).

Flexibilné pracovisko

Flexibilné pracovisko predstavuje pracovné usporiadanie, pri ktorom zamestnanci nemajú pevne stanovené a priradené pracovisko. Tento princíp je čoraz rozšírenejší v dôsledku zvýšenia objemu práce na diaľku, keďže v rámci optimalizácie sú v súčasnosti kancelárske priestory pravidelne voľné. V budúcnosti sa flexibilné pracovisko postará o zmenu pohľadu na pracoviská v podobe viacúčelového kolaboratívneho centra pre porady, kreativitu a koncentráciu, a to v závislosti od potrieb zamestnancov. Vďaka flexibilnému pracovisku sa budú pevné kancelárie a otvorené pracoviská považovať za zastaralý koncept.

Coworking

Pod pojmom coworking sa rozumie zdieľanie pracovného prostredia, kde sú kancelárie decentralizované a umiestnené v blízkosti domova zamestnanca. Podnik prenajíma zdieľané pracoviská alebo poschodie v budove, ktorá sa zdieľa s inými podnikmi.

Nové spôsoby práce, ktoré spĺňajú očakávania zamestnancov

Tieto nové pracovné metódy nielenže získavajú značnú podporu medzi zamestnancami, ale tiež umožňujú spoločnostiam pôsobiť lákavejšie a prehodnocovať svoje metódy riadenia.

Flexibilita a agilnosť

Prechod na flexibilnejšie spôsoby práce (coworkingové priestory, flexibilné pracovisko, práca na diaľku, digitálni kočovníci, práca na voľnej nohe, iniciatívy v rámci podniku) sa stal hlavným problémom pri nábore.

Pracovná flexibilita sa v priebehu nasledujúcich niekoľkých rokov stane rozhodujúcim faktorom pre mladé generácie, ktoré už prácu nevnímajú výlučne pohľadom tradičných pracovníkov. Títo noví zamestnanci budú pri kariérnej voľbe viac „oportunistickí“. Na koncept lojality voči spoločnosti sa bude klásť omnoho menší dôraz, pričom budú mať tendenciu meniť prácu dvakrát častejšie (priemerne 22-krát v porovnaní so 11,7-krát pri predošlých generáciách).

Pracovné podmienky budú rovnako dôležité ako mzda či popis samotnej práce. Spoločnosti budú preto nútené prispôsobiť sa tomuto stavu, ak budú chcieť prilákať tie najlepšie talenty, ktoré si za rovnakú mzdu vyberú prácu, kde sa im ponúka najväčšiu voľnosť a autonómia.

Potreba autonómie

Okrem príťažlivosti, ktorú tieto nové spôsoby práce prinášajú spoločnosti, predstavujú aj problémy z hľadiska produktivity. Zamestnanec s pocitom z dobrých pracovných podmienok bude mať omnoho vyššiu motiváciu a každodennú produktivitu. Priemerný zamestnanec si želá väčšiu slobodu a nezávislosť. Neflexibilným harmonogramom a hierarchiám smerujúcim zhora nadol už – zdá sa – odzvonilo. Budúcnosť práce teraz tkvie v agilnosti a spolupráci.

Nové požiadavky odzrkadľujú túžbu byť posudzovaným na základe výsledku a konkrétnych kritérií, nie na základe účasti, puntičkárstva alebo pocitu súdržnosti s podnikom. Táto sloboda ide ruka v ruke s väčšou zodpovednosťou a dosahovaním stanovených cieľov. V nasledovných rokoch sa bude aj naďalej budovať nový vzťah, ktorý je založený viac na dôvere než kontrole.

Kvalita života v práci

Mobilná práca do určitej miery mnohými spôsobmi zamestnancom zjednoduší život. Poskytne im väčšiu flexibilitu pri plánovaní svojho času, ktorý si prispôsobia na základe osobných okolností.

Pokračovanie v práci na diaľku zjednoduší život zamestnancom, oslobodí ich od obmedzení spojených s cestovaním, časom v zápchach a času, ktorý by stratili v špičke. Okrem toho im to pomôže aj pri lepšej organizácii, napríklad, starostlivosti o deti.

Zamestnanci navyše veľmi pozitívne vnímajú, že môžu byť v práci 2 alebo 3 namiesto predošlých 5. Radi sa stretávajú s kolegami, nesnažia sa izolovať. Povinnosť chodenia do práce 5 dní v týždni sa na druhej strane môže zdať ako repetitívne a monotónne bremeno. V budúcnosti bude možnosť alternácie medzi prácou fyzicky v kancelárii a prácou na diaľku zohrávať výraznú úlohu pri rovnováhe mnohých úrovní kvality života v spoločnostiach.

Riziká spojené s novými spôsobmi práce

Aj keď nové pracovné spôsoby predstavujú výhody pre zamestnancov aj podniky, nie sú bezrizikové a ich implementácia musí prebiehať koordinovane.

Ide paradoxne o všadeprítomnú prácu?

Hlavným rizikom bude rušenie hraníc medzi osobným a profesionálnym životom, ktoré sa môžu začať prekrývať. Aj keď je o tieto nové spôsoby práce veľký záujem, zamestnanci môžu mať väčšiu či menšiu tendenciu „spadnúť“ do tohto pracovného vzorca, v dôsledku čoho sa od práce nikdy nebudú vedieť skutočne odosobniť.

Nedostatok rovnováhy medzi prácou a životom trápi zamestnancov spoločností, ktoré v budúcnosti plánujú prejsť na prácu na diaľku. Majú obavy, že sa im predĺži pracovný čas. Rovnako sa tiež objavia problémy s izoláciou a stratou kontaktu s vonkajším svetom, čo môže ovplyvniť ich výkonnosť.

Hrozba pre firemnú kultúru?

Medzi nezávislosťou a individualizmom existuje tenká čiara. Tieto nové pracovné spôsoby môžu pre tímovú kohéziu predstavovať riziko. Samotní zamestnanci si dobre uvedomujú riziko straty neformálnej interakcie.

Manažéri preto musia hľadať ešte nápaditejšie spôsoby pestovania zdieľanej podnikovej kultúry, a to prostredníctvom porád, ktoré budú niekedy prebiehať uvoľnenejšie alebo zábavnejšie (workshopy, semináre, mimoriadne odborné podujatia atď.).

Jemná rovnováha?

Aj keď je práca na diaľku čoraz rozšírenejšie, nemala by sa zavádzať len preto, že je práve v móde. Musí sa implementovať so zreteľom na riešenie jedinečného problému a špecifických podmienok v rámci spoločnosti. Niektoré odvetvia alebo typy profesií sa na tento princíp hodia viac. Zároveň bude potrebné zachovať rovnováhu medzi prácou na diaľku a prácou na pracovisku.

Práca na diaľku sa preto nesmie stať pravidlom, no musí zostať premennou, ktorá do organizácie umožní zavedenie flexibility. Najdôležitejšie bude pestovanie firemnej kultúry a kohézie. V opačnom prípade dôjde k istému druhu rozptyľovania či dokonca až anarchie. Pravidelné pracovné termíny, priebežné posudky a týždenní či denné porady budú predstavovať efektívne spôsoby na udržiavanie kontaktu a optimalizáciu tímového výkonu.

V menšej miere môže byť prekážkou udržateľnosti hybridných foriem práce aj strata kontroly manažérov nad svojimi zamestnancami alebo demotivácia zamestnancov. Tieto obavy, ktoré sú už dlho prítomné v kolektívnej predstavivosti, však boli do značnej miery rozptýlené skúsenosťami. Zistilo sa, že úrovne efektivity sú v porovnaní s bežnými formami práce často vyššie (lepšia koncentrácia, nezávislosť, čas ušetrený cestovaním atď.).

Riadenie zmeny

Tieto zmeny a nové spôsoby práce je potrebné zohľadniť v rámci procesu zmeny riadenia so zameraním na spoluprácu so zamestnancami. Musia byť výsledkom predošlej komunikácie, personalizovanej podpory a školení v oblasti rôznych technických prostriedkov, digitálnych nástrojov a softvéru pre mobilnú prácu, zdieľanie dokumentov na diaľku a kolaboratívnu prácu.

Zisťujeme, že pracovné spôsoby budúcnosti budú viac zamerané na ľudí, než na pracovisko. Ideou je poskytnúť zamestnancom flexibilný rámec, v rámci ktorého môžu prosperovať a pracovať inteligentným a neštandardným spôsobom. Dôvera a flexibilita budú kľúčovými prvkami tejto novej kultúry. Možno ju zhrnúť pod pojmom „inteligentná práca“, kde budú postupy prispôsobivejšie a agilnejšie.