Aké sú povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze?

Čo je pracovný úraz

Pracovný úraz presnejšie vymedzuje Zákonník práce (§ 195 ods. 2, č. 311/2001 Z. z.).

Podľa neho sa pracovným úrazom rozumie poškodenie zdravia alebo smrť zamestnanca, ak k nim došlo nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovnej úlohy a v priamej súvislosti s ňou.

Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel kvôli plneniu pracovných úloh. Medzi pracovné úrazy sa môže počítať aj „neviditeľná“ psychická ujma.

Príklady pracovných úrazov: 

• Recepčná sa v práci obarí vodou z kávovaru.
• Zamestnanec sa poreže nožom vo firemnej kuchynke.
• Právnik je fyzicky napadnutý svojím klientom.
• Počas služobnej cesty je zamestnanec účastníkom autonehody, pri ktorej zomrie jeho kolega. Zážitok ním ťažko psychicky otrasie.

Všetky uvedené príklady spĺňajú kritériá stanovené zákonom – od krátkodobého a náhleho pôsobenia javu až po plnenie pracovnej úlohy či súvislosti s ňou.

V prípade, že sa teda niektorý zo zamestnancov zraní počas činnosti, ktorá vybočuje z plnenia pracovných úloh, nemusí to byť ako pracovný úraz uznané. Napríklad ak by sa dvaja skladníci zabávali počas zmeny hádzaním predmetov a jeden z nich by sa pri tom zranil, o pracovný úraz by nešlo – neplnili svoju pracovnú povinnosť.

Čo nie je pracovný úraz

Naopak, o pracovný úraz nejde, ak sa zamestnancovi stal pri ceste do zamestnania a späť.

Príklady, kedy nejde o pracovný úraz:

• Zamestnanec ide na obed (ak jedáleň nie je súčasťou areálu zamestnávateľa) či k lekárovi, po ceste zakopne a zlomí si nohu.
• Zamestnanec sa zraní cestou k lekárovi, ktorý sídli mimo objektu zamestnávateľa.

Aké druhy pracovných úrazov rozlišujeme? 

1. Smrteľný úraz – poškodenie zdravia, ktorého následkom najneskôr do 1 roka zamestnanec zomrie.
2. Závažný úraz – poškodenie zdravia, ktorého následkom je zamestnanec hospitalizovaný viac ako 5 dní.
3. Ostatné úrazy – poškodenie zdravia, ktorého následkom došlo k zraneniu zamestnanca s pracovnou neschopnosťou dlhšou ako 3 kalendárne dni.

Návod, ako postupovať pri pracovnom úraze

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze stanovuje opäť Zákonník práce (§ 196 zákona č. 311/2001 Z. z.). Ako presne pracovný úraz evidovať a kam ho hlásiť, nájdete v Nariadeniach vlády SR č. 346/2006 Z. z.

Nech sa vo firme stane akokoľvek malý úraz, postupy dodržte, vrátane evidencie. Vyplatí sa vám to najmä v situácii, keď budete u poisťovne uplatňovať náhradu škody alebo majetkovú ujmu, ktorá v súvislosti s úrazom vznikla.

V praxi navyše občas vznikajú spory ohľadom toho, či sa skutočne jednalo o pracovný úraz. Zákon určuje, že je to práve zamestnávateľ, kto stanoví, či ide o pracovný úraz. Ak zamestnávateľ odmieta, že ide o pracovný úraz, môže sa poškodený pracovník obrátiť na súd – aj z tohto dôvodu majte dokumentáciu vždy v poriadku.

Ako postupovať pri pracovnom úraze krok za krokom:

1. Zabezpečiť miesto úrazu a jeho okolie (napr. zastaviť stroj, odpojiť energovody), prípadne poskytnúť prvú pomoc.
2. Zistiť príčinu a okolnosti vzniku tohto úrazu za účasti zamestnanca (ak to zdravotný stav zamestnanca dovoľuje) a príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.
3. Zapísať úraz do elektronickej či papierovej knihy úrazov (aj v prípade, že zamestnanec nie je práceneschopný).
4. Oznámiť vznik závažného pracovného úrazu bez zbytočného odkladu príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru a v prípade podozrenia, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin, tak aj príslušnému útvaru Policajného zboru.
5. Spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu.
6. Zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy ste sa o tomto pracovnom úraze dozvedeli.
7. Prijať a vykonať potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Ako vyšetriť okolnosti vzniku úrazu

Vašou základnou povinnosťou je objasnenie príčin a okolností pracovného úrazu. To prebieha za účasti:

• zraneného zamestnanca, ak to jeho zdravotný stav dovoľuje,
• ostatných zamestnancov a svedkov, ktorí boli v čase udalosti prítomní,
• príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť,
• v prípade závažného pracovného úrazu aj autorizovaného bezpečnostného technika.

Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov meniť stav pracoviska na mieste úrazu, kým nebudú objasnené príčiny a okolnosti vzniku pracovného úrazu.

Viete, čo patrí do lekárničky na pracovisku a ako ju správne označiť?

Zápis do knihy úrazov

Zamestnávateľ musí zároveň viesť evidenciu všetkých pracovných úrazov, v ktorej uvedie údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr.

Záznam o pracovnom úraze

Ak sa pracovník zraní tak, že bude práceneschopný viac ako 3 dni (či dokonca zomrie), musíte okrem zaevidovania úrazu do knihy spísať tzv. záznam o registrovanom pracovnom úraze. Je to oficiálny formulár, ktorý potom zašlete príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru. Zároveň ho doručíte aj zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu.

TIP: Formulár záznamu o úraze si môžete stiahnuť napríklad na webovej stránke MPSVR.

Odškodnenie pracovného úrazu

Odškodnenie zamestnanec spravidla obdrží potom, čo si nechá od ošetrujúceho lekára vyplniť formulár príslušnej zdravotnej poisťovne. Ten zašle do poisťovne spolu so zdravotnou dokumentáciou a ona odškodnenie vyhodnotí.

Zamestnanec má nárok na náhradu za bolesť (tzv. bolestné) a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak v dôsledku úrazu dôjde k zníženiu príjmu, môže zamestnanec požadovať aj náhradu za stratu na zárobku.

Ďalej má právo na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, ako sú výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky či rehabilitácie. V prípade obzvlášť závažného poškodenia zdravia môžu byť odškodnení aj blízki príbuzní zamestnanca.

Na odškodnenie majú právo všetci zamestnanci – vrátane tých zamestnaných na DPČ či DPP.

Nepodceňte prevenciu

Lektorka BOZP Lucie Pilnáčková uvádza, že za pracovnými úrazmi stojí často podcenenie prevencie a obchádzanie pracovných predpisov. Preto zdôrazňuje, aby vedúci pracovníci komunikovali so zamestnancami. A to nielen o tom, či dodržiavajú alebo nedodržiavajú predpísané postupy, ale aj o tom, čo im napríklad sťažuje podmienky a prečo niečo obchádzajú.

„Pri vyšetrovaní okolností úrazu sa pracovníci inšpektorátu práce väčšinou dostanú aj k téme kontrol na pracovisku. A práve tam býva pes zakopaný. Často narážame na tzv. trpený spôsob – znamená to, že pracovník nedodržiava pravidlá (napr. nenosí ochranné pomôcky) a jeho nadriadený na to nereaguje, aj keď o tom vie. A keď sa potom niečo stane, tak podľa Zákonníka práce je vinný zamestnávateľ, pretože mal pracovníka kontrolovať.“

Lucie Pilnáčková, lektorka BOZP a prvej pomoci v spoločnosti ERBO 1. 

S výberom lekárničky, ochranných pracovných pomôcok alebo bezpečnostného značenia vám s radosťou poradíme. Stačí sa ozvať.