Nastavenie firemnej kultúry v oblasti BOZP
Ochranné prostriedky chránia zdravie pracovníkov. Napriek tomu ich niektorí pracovníci nepoužívajú. Čo sú podľa vás najčastejšie dôvody?
Najčastejšie je to dané firemnou kultúrou – nie nadarmo sa hovorí, že „ryba smrdí od hlavy.“ Takže vo chvíli, kedy na používanie ochranných prostriedkov nedbá manažment, tak na to nedbajú ani zamestnanci. Zažili sme napríklad prípad, keď vedúci chodil po výrobni v žabkách a ostatných vyzýval, aby si vzali pracovnú obuv. Samozrejme, neúspešne.
Funguje to aj opačne – keď je firemná kultúra nastavená tak, že sa ochranné prostriedky nosia, tak je to úplne automatické a nikoho ani nenapadne, že by si nevzal obuv alebo rukavice. Takéto firmy majú omnoho menšiu úrazovosť.
Ako však takú firemnú kultúru vytvoriť? Čo najlepšie funguje?
Osveta v rámci OOPP je podľa mňa samostatnou marketingovou disciplínou vo firme. Je fajn, keď využijete mix aktivít: od článku vo firemnom časopise cez informačné plagáty až po školenia a individuálne rozhovory.
Informácie na plagátoch odporúčam doplniť vizualizáciami – hneď pri vstupe do výroby napríklad umiestnite obrázok, ako presne má byť zamestnanec oblečený, kým vstúpi na pracovisko. Je jedno, či obrázok vytlačíte, alebo premietnete na LCD obrazovku. Dôležité je, že to má každý zamestnanec stále na očiach.
A potrebné sú, samozrejme, aj pravidelné školenia v BOZP. My napríklad na našich školeniach dosť vysvetľujeme, prečo vôbec ochranné prostriedky nosiť – ukazujeme na vedeckých štúdiách a obrázkoch, ako presne si pracovníci poškodia zdravie, keď prostriedky nosiť nebudú.
Úplne najúčinnejší je však z našej skúsenosti individuálny rozhovor 1:1 manažérov s pracovníkmi. Tam totiž odhalíte presné dôvody, prečo ochranné prostriedky nenosia – či im nejako vadia, nevyhovujú, alebo sa im proste nechce.
Stiahnite si plagát, ktorý vám napovie, ako sa na pracovisku chrániť.
Dôsledky nenosenia ochranných prostriedkov
Aké sú najčastejšie zdravotné následky nenosenia ochranných prostriedkov?
Sú to úrazy končatín, napríklad porezanie. A potom rôzne choroby z povolania, napríklad poškodenie dýchacích ciest a ekzémy pre nesprávne použitie rukavíc. Nie sú rukavice ako rukavice: niektoré totiž pri kontakte s chemikáliou po určitom čase strácajú účinnosť a začnú prepúšťať – takže si vždy všímajte potrebné certifikáty a testy, aby výrobok naozaj chránil pred rizikami, ktoré u vás v práci hrozia.
Ako často vymieňať ochranné prostriedky
Je nutné ochranné prostriedky pravidelne meniť? Ako k tomu podľa vašej skúsenosti zamestnávatelia pristupujú?
Ochranné prostriedky sa obnovujú vždy, keď prestanú plniť ochrannú funkciu. V praxi sa väčšinou sami zamestnanci prihlásia s tým, že už majú roztrhnutú rukavicu, montérky alebo topánky. Legislatíva nevyžaduje, aby zamestnávateľ ochranné prostriedky menil po konkrétnej dobe. Často sa k tomu zamestnávatelia zaväzujú sami dobrovoľne a napríklad pracovnú obuv menia po 1–2 rokoch.
Zaškolenie k ochranným prostriedkom
Ako docieliť, aby pracovníci ochranné prostriedky používali správne?
Každý zamestnanec sa v používaní ochranných prostriedkov zaškolí v momente, keď nastupuje. Dozvie sa, čo a ako má používať a ako sa o to starať. Spôsob použitia je veľmi dôležitý napríklad pri respirátore – väčšina ľudí si ho nasadí zle, a potom sa im do dýchacích ciest dostane prach a majú ťažkosti s dýchaním. Postup sa pracovníkom zopakuje pri periodických školeniach BOZP.
A keď sa zmení technológia vo firme, môže pracovník dostať zase nový ochranný prostriedok. Firma napríklad začne používať laser, pracovník dostane špeciálne okuliare a je v ich použití zaškolený.
Vybaviť správnymi ochrannými prostriedkami a zaškoliť musíte aj pracovníka, ktorý ide vypomáhať alebo niekoho zastupovať na iné pracovisko. S tým sa často stretávame – pracovník používa ochranné prostriedky zo svojho „pôvodného“ pracoviska, ale pre inú pozíciu potrebuje iné vybavenie.
Najčastejšie chyby
V čom sa podľa vašich skúseností vo firmách pri používaní ochranných prostriedkov robia najčastejšie chyby?
Často sa stretávam s tým, že zakúpené pracovné prostriedky nechránia pred rizikami, pred ktorými by chrániť mali, a nie sú prispôsobené špecifikám konkrétnej pracovnej pozície.
Uvediem príklad – zamestnávateľ si urobí analýzu rizík na pracovisku a zistí, že má používať ochrannú obuv. Už si však nešpecifikuje, akú presne topánku potrebuje – či s výstužou v špičke alebo napríklad s planžetou proti prepichnutiu. Obuv, rukavice a ďalšie ochranné prostriedky sa totiž podľa zákonných noriem rozdeľujú do rôznych kategórií. A tie je potrebné rozlíšiť, aby prostriedok naozaj ochránil pred rizikami.
TIP: Prečítajte si, ako vybrať pracovné topánky na zimu, aby v nich bolo teplo a zabránili ste úrazom. >>
Najhoršie je zamestnanca poslať s poukážkou do predajne pracovných prostriedkov a povedať: „Kúpte si niečo do päťdesiat.“ Zamestnanec nevie, čo presne potrebuje, a často si tak kúpi niečo, čo sa mu páči podľa vzhľadu, ale ochrannú funkciu to nemá.
Potom sa ešte často stretávam s tým, že firma nakúpi pre všetkých rovnaký typ pracovnej obuvi, pretože je napríklad lacný. Ten však nemusí sedieť všetkým, niekomu môže nohu aj deformovať. A tak namiesto ochrany vzniknú ďalšie problémy, kedy si pracovníci povedia: „Než chodiť v tomto, tak to si radšej vezmem svoje pohodlné topánky.“
Prečo sa poradiť s odborníkom
Ako môže zamestnávateľom pomôcť pri výbere ochranných prostriedkov zavolať si vás – odborníka na BOZP?
Na základe analýzy rizík vyhodnotíme a špecifikujeme podľa noriem, ktoré ochranné prostriedky si majú nakúpiť. Vedia, na čo sa pri nákupe zamerať a celý výber sa im tak dosť zjednoduší.
A takisto vždy odporúčame uskutočniť používateľské testovanie. Keď napríklad nakupujete rukavice, kúpte ich najprv menej a testujte, či sa v nich vašim ľuďom dobre pracuje a odolajú napríklad teplotným výkyvom, chemikáliám a ďalším špecifikám na pracovisku. Až potom nakupujte vo veľkom.
