Stratégia zaisťovania miestnych zdrojov: Potreba zosilnená aktuálnym geopolitickým kontextom, ale za akú cenu?

Pandémia príčinou vzniku stratégie získavania miestnych zdrojov

Pandémia Covid-19 poukázala na silnú závislosť na dodávkach z ázijských krajín, keď došlo k zatvoreniu ich závodov a zastaveniu transportu. Preto sa v rámci obstarávania museli prehodnotiť trasy a priority. V posledných mesiacoch sa potreba uprednostňovať stratégiu zaisťovania miestnych zdrojov objavila prirodzene s cieľom získať peniaze, akcieschopnosť a odolnosť.

Súčasný geopolitický kontext by mal tento fenomén urýchliť. Dôsledky ozbrojeného konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou majú mnoho podôb. Začalo sa to zvýšením cien pohonných hmôt, čo má vplyv na cenu prepravy tovarov. Okrem toho, tieto dve krajiny sú strategickými výrobcami surovín, či už z hľadiska potravín (pšenica, slnečnicový olej, atď.), alebo priemyselného využitia (oceľ, hliník meď, nikel, atď.). Vzhľadom na nedostatok materiálov a infláciu, ktoré táto geopolitická kríza vyvolala, budú spoločnosti musieť spätne sledovať a predefinovať silnejšie a pružnejšie dodávateľské reťazce.

Z tohto hľadiska, nedávny prieskum, ktorý urobila Kyu, spoločnosť zaoberajúca sa manažérskym poradenstvom, zdôrazňuje, že veľká väčšina svetových spoločností tvrdí, že sú pripravené zvýšiť mieru dvojitého zaisťovania zdrojov pre kritické komponenty (64 %) and rozvíjať miestne zdroje, pričom sa budú zameriavať na oblasti v blízkosti ich výrobných a prevádzkových závodov (54 %)[1]. V tomto kontexte neistoty spoločnosti teraz považujú presun nákupov za strategickú výzvu v rámci riadenia rizík.

Cena, paradox obklopujúci stratégiu zaisťovania miestnych zdrojov

Napriek všeobecnému nadšeniu pre zaisťovanie miestnych zdrojov od verejných a súkromných organizácií, musia objednávatelia prijať fakt, že za to musia zaplatiť. To isté platí pre koncových spotrebiteľov v súvislosti s predajnou cenou! Tento paradox, ktorý obklopuje stratégiu zaisťovania miestnych zdrojov je osobám rozhodujúcim o obstarávaní dobre známy. Keďže boli spoločnosti veľmi dlho konfrontované s niečím, čo sa na prvý pohľad javilo ako konfliktné požiadavky, a teraz kolíšu medzi ekonomickou výkonnosťou a spoločenskou zodpovednosťou podnikov (SZP), uvedomujú si zložitosť tejto témy

Pred pár rokmi boli rozvojové krajiny často uprednostňované pre nízke náklady na zaisťovanie zdrojov a dosahovanie ziskovosti z hľadiska objemov. Pojem ceny však naberá nové dimenzie. Spoločnosti krok za krokom prichádzajú na to, aké výhody má využívanie lokálnych dodávok. A to im umožňuje:

• Zabezpečovať dodávky produktov;
• Znížiť riziká a vplyv na životné prostredie;
• Zabezpečiť tie najlepšie časy spracovania pre uvedenie na trh;
• Prispievať k regionálnemu rozvoju;
• Zapracovať nové predajné argumenty pre koncového zákazníka, atď.

Zatiaľ čo prístup TCO (celkové náklady spojené s vlastníctvom) zahŕňa všetky náklady na produkt a/alebo službu počas ich životnosti (vrátane napr. kúpnej ceny, nákladov spojených s vlastníctvom, údržby, používania, nekvalitnosti alebo dokonca stiahnutia), teraz sa zdá, že je dôležité zahrnúť sem aj ekologické a spoločenské náklady. Pri tomto usporiadaní musia spoločnosti zaisťovať zdroje s ohľadom na „skutočnú“ cenu, vrátane nákladov na emisie uhlíka počas prepravy, ceny kvalifikovanej práce, príspevku do miestneho ekosystému, odpadového hospodárstva, atď.

Mobilizácia ekosystému obklopujúceho stratégiu zaisťovania miestnych zdrojov, základná hnacia sila

Aby sa stratégia zaisťovania miestnych zdrojov stala realitou, je dôležité, aby všetky zainteresované strany pracovali spoločne. Siete odborníkov, odvetvia a verejné obstarávanie musia vytvoriť rámec pre tento zjednotený prístup.

V tomto zmysle je dôležité, aby verejné a súkromné organizácie upevňovali svoje vzťahy s národnými alebo európskymi dodávateľmi, a zároveň sa otvorili novým miestnym dodávateľom, ktorí prezentujú inovácie vytváraním skutočných partnerstiev, a pritom si vytvárali plány na presun aktivít.

Rozšírenie zaisťovania miestnych zdrojov závisí od tejto spoločnej dynamiky, v ktorej má každá zainteresovaná strana svoj podiel zodpovednosti: oddelenia spoločností a objednávatelia sa musia zaviazať, zatiaľ čo dodávateľské reťazce musia byť funkčné, dodávatelia musia zabezpečiť kapitál, verejné orgány musia uľahčiť proces a regióny musia byť prístupné.

Tento prístup umožní začlenenie strategických a všeobecných usmernení spoločností s cieľom nastaviť vhodný pomer medzi ponukou a dopytom, a tým vytvoriť podmienky potrebné na presuny, ktoré sú z hľadiska ekonomického plánu zmysluplné.

Ako vidíte, je potrebný spoločný prístup, aby bolo možné vybudovať zodpovedné, spoľahlivé, flexibilné a predovšetkým lokálne dodávateľské reťazce, a pri tom rozvíjať myšlienku „skutočnej ceny“ v mysliach všetkých ľudí, aby sa zmenil pohľad spoločnosti na túto tému.

[1] Kyu, 3. barometer rizika dodávateľského reťazca – Dodávateľský reťazec vo svetle neistoty, 2022